Pre množstvo zvierat nemáme pomenovanie samčekov alebo samíc. Nepoužívame mužský rod pre vranu, straku, lastovičku, lasicu, kunu, rybu, užovku, vretenicu či rosničku; a na druhej strane máme len havrana, hada, motýľa alebo ovada (a nemáme napríklad morskú kobylku). Niektoré prechýlené tvary sú už pritom obsadené, napríklad pre pomenovanie rastlín (lastovička – lastovičník, pes – psica) alebo predmetov (krabica, hadica, ryska, leňoška, osla). Tieto chýbajúce názvy pritom spôsobujú mnohé stereotypy, odrážané v ľudovej slovesnosti, rozprávkach, bájkach a mýtoch. Rodovo vyvážené sú ešte tak pejoratíva „sviňa“ alebo „prasa“, prípadne „líška“ a „lišiak“, ale mnohé označenia a k nim prislúchajúce vlastnosti sa trochu nespravodlivo spájajú s rodom. Mocné a nezávislé lesné stromy považujeme za mužov (dub, buk, jaseň, javor, hrab…), ovocné stromy sú zdomácnené, rodia a preto sú ženami (jabloň, slivka, čerešňa…). Keď rozprávky potrebujú spomedzi vtákov samčekov, vyberú si napríklad dudka, keď samičky, siahnu napríklad po lastovičke – obojpohlavnosť rešpektujeme ešte tak pri holúbkovi a holubičke (a práve preto sa často používajú na zobrazenie páru), ale hrdlička už bude žena. Obojpohlavný slimák už kvôli názvu takmer zákonite vystupuje ako on, tak ako je lienka automaticky ona. Sokola či orla používame výlučne pri pozitívnej charakteristike mužov-junákov, od žien očakávame, že budú ako laň, ruža alebo ľalia. Leňoch je muž, tak ako aj somár či osol a zastupujú výlučne mužskú lenivosť, hlúposť a tvrdohlavosť, kým negatívne vlastnosti žien vyjadrujeme arzenálom samičiek domácich zvierat. Osamelý vlk nie je nič výnimočné, ale osamelú vlčicu nepredpokladáme, podobne ako poznáme rozzúreného býka, nie však rozzúrenú kravu. Smolu nosí čierna mačka, nikdy nie kocúr, krkavčí otec je neznámy jav a starú fenku novým kúskom, na rozdiel od psa, azda ešte naučíme – preto si palicu nájdeme vždy len na psa.

Pozri aj: Génius v ženskom rode