Vôňa kníh

 

Jednotlivé kultúry, píše George Steiner, kartografiou svojho jazyka zvýznamňujú alebo naopak obchádzajú určité oblasti. Eskymácke jazyky používajú širokú škálu pomenovaní pre rôznu farbu a textúru snehu, žargón argentínskych gaucho rozlišuje rebríček konskej srsti, britské dialekty využívajú stovku slov a fráz pre ľavákov. Je zaujímavé, že my ako kultúra knihy nepoužívame pomenovania pre rôznu vôňu kníh. Viacerí z nás privoniavajú ku knihám, ktorých vône sa líšia podľa použitého papiera, lepidla, obálky a tlače. Používané knihy absorbujú niečo z vôní bytu, cigaretového dymu, ostatných kníh, prachu a vlhkosti. Dokážeme rozlíšiť niekoľko základných typov knižných vôní, ale nemáme pre ne pomenovania. Sme kultúrou knihy, a predsa sme, zdá sa, vyčerpávajúco nezmapovali ani jej fyzické vlastnosti a naďalej si priamo v predmete nášho záujmu nesieme so sebou biele miesta a tabu.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s