Nemáme slovo pre aktívny pobyt v záhrade, vyplnený rôznorodou prácou; môžeme takto stráviť celé popoludnie, víkend alebo aj celý týždeň či rok, ale nevieme to opísať jedným prostým slovom. Pre takto strávený čas v dielni máme slovo „majstrovať“, čeština pozná výraz „kutilstvo.“ Nezáväznosť a absenciu nutne užitočného cieľa vyjadrujeme aj zvratnými slovesami: hovoríme „majstroval som si“, „čítal som si“ alebo „hral som si (na klavíri)“, čím dávame najavo, že adresátom našej činnosti nebol ani tak svet, ako my sami. Kedysi sme možno výhradne pracovali na poli (užitočne a z donútenia) a záhradám sa venujeme prikrátko na to, aby sme pre voľnú, radostnú a nepovinnú činnosť v záhrade alebo okolo domu mali vlastný pojem.

Angličtina pre takúto voľnú, nenáhlivú a príjemnú prácu používa výraz „potter around“ a ak sa niekomu v záhrade darí, má zelený palec („have a green thumb“). Výrazy „hobby“ a „koníček“ sú rovnocenné a označujú to isté: „cestu, ktorá nikam nevedie“, koníka, detskú hračku, jazdu pre radosť a číre potešenie.

Slovenčina nemá výrazy pre viaceré „voľnočasové aktivity“ (už tento výraz je neznesiteľne umelý), hovoríme napríklad, že ideme na pivo alebo že sme boli na pive, sedíme na káve, boli sme na turistike – to všetko sú len veľmi nepresné, pasívne, v podstate zastierajúce výrazy, v ktorých chýba činnosť, ale najmä zaujatie, vzťah a radosť. Povedať „idem na pivo“ zatajuje konečnú aktivitu, to, že to pivo pijem, sedím pri tom a diskutujem so spolustolovníkmi: zamlčiavam cieľ a podstatu svojej cesty.

Čitatelia z budúcnosti o nás možno usúdia, že svoje najvlastnejšie činnosti sme zahaľovali do metaforického, nepriameho vyjadrovania a obchádzali ich ako tabu, ktoré sa nevyslovuje. A možno budú mať pravdu.