Postupne budujeme tento jazyk, aby sme hovorili o tom, kde sme, kam ideme a aké emócie sprevádzajú tieto vedomosti.

Nemci majú slovo na označenie pocitu viny z lietania v lietadlách: „flugscham“ alebo „hanba z letu“.

Biológ Edward O. Wilson má slovo pre obdobie, ktoré má nasledovať po výraznej strate partnera či partnerky: „eremocine“ alebo „vek samoty“.

Karla Brollierová, zakladateľka iniciatívy Climate Justice Initiative, sleduje, ako sa vyvíja jazyk pôvodných obyvateľov Aljašky. Niečo sa z neho stráca a niečo prispôsobuje, no bez toho, aby sa spoliehali na slová ako „klimatický utečenec“, ktoré označuje obete.

Študenti Jennifer Atkinsonovej na University of Washington v Bothelli používajú „blissonance“ (spojenie slov bliss – šťastie, blaženosť a dissonance – nezhoda, nesúlad) na opísanie pocitu, keď si užívajú rekordne horúci deň v zime – pričom uznávajú, že zmena klímy s tým môže súvisieť.

Slovo „solastalgia“ (kombinuje latinské slovo solacium – komfort a grécku koncovku -algia – bolesť), ktoré vytvoril environmentálny filozof Glenn Albrecht, znamená úzkosť v súvislosti so zmenami v domácom prostredí. Atkinsonová to nazýva smútkom za domovom bez toho, aby ste opustili domov.

Jej študenti „opisujú, ako v priebehu času pomaly vymizol zvuk žiab – tieto zmeny destabilizujú spojenie s osobnými spomienkami“, hovorí Atkinsonová, docentka v Bothelli. „Na rozdiel od osobnej straty blízkeho nemáme slovnú zásobu pre smútok, ktorý ľudia pociťujú pre stratu prírodného sveta.“

Z novinových článkov vystrihol a spracoval Daniel Hevier.