Lopárik & spol.

 

Na počudovanie nemáme všeobecne akceptované pomenovanie pre drevenú podložku, na ktorej krájame potraviny. Táto bežná, všeobecne rozšírená a každodenne používaná vec býva označovaná: dienko, denko, lopár, lopárik, lopatka, drievko, doska, šajbik, pístek. V tomto prípade teda existuje množstvo názvov, ale ich vzájomné nejednoznačné prekrývanie poukazuje na slepú škvrnu jazyka, na prázdne miesto uprostred týchto množín, nedôsledne pokryté množstvom alternatívnych pomenovaní.

Podobný problém vzniká napríklad pri slove pajser, ktoré je najpoužívanejším, hoci nárečovým pomenovaním páčidla. Alebo úchytka na zásuvkách, každodenný predmet, ktorý nevieme pomenovať len jediným slovom tak, aby druhí bezpečne vedeli, čo máme na mysli. Pomenovanie pre tú časť zipsu, ktorú držíme v rukách. Ploché drevené kuchynské náradie, ktoré používame na miešanie. Jednoznačné jednoslovné pomenovanie si nevyslúžil ani krájač na vajíčka pripomínajúci harfu. Z podobných dôvodov slovenskí strojári preferujú český výraz šnek. Okolo nás, priamo v našej kuchyni sú predmety, ktoré ešte (alebo už) nemajú svoje vlastné meno.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s