Ján Johanides je autorom mnohých novotvarov, keďže jemnej stupnici jeho vnímavosti bežný jazyk nezodpovedá dostatočne presne. Jedným z jeho vynálezov je aj slovo jasnocitný. Ide o označenie stavu, v ktorom je naša pozornosť pripravená vnímať jemné náznaky, osudové vzťahy a znamenia, je to extatický stav, v ktorom sa pojmy a pocity zlievajú a rušia obvyklú hranicu medzi vnímaním a myslením. Myslíme pohľadom a dívame sa mysľou, rozumieme mimo slov, cítime pravdu s istotou bez dôkazov, sme pripravení chápať aj to, čo nám inak uniká. Jasnocitnosť je vnímanie hudobnosti bytia, naladenosť na harmónie, bez ktorých svet nie je celkom, hudbou, krásou, ale len chaotickým súborom vecí, prostou nomenklatúrou. Jasnocitní boli všetci mystici a umelci v stave tvorby a bol taký aj Ján Johanides, keď vyznačil toto slovo. Je zákonité, že pre takéto výnimočné stavy musí jestvovať nekaždodenné, nespisovné slovo, ktoré nepatrí do kodifikovaného slovníka a podčiarkne ho každý textový editor.