Za slovom nuda možno vytušiť množstvo rôznorodých a nepomenovaných pocitov, ktoré sa nás viac alebo menej skryto, viac alebo menej hlboko zmocňujú. Slovo nuda má pôvod v ruštine, pochádza zo slova „núdíť“, teda nútiť, trápiť (odtiaľ aj „núdza“). Puškin charakterizuje Eugena Onegina cez pocit nudy ako presýtenia sa bohémskym životom bez skutočného zmyslu a náprotivok takejto ruskej nudy vidí v anglickom spleene:

„Neduh, ktorého prapríčinu

mali sme dávno poznať už,

podobný anglickému spleenu,

čo prostou nudou nazval Rus,

pomaly do pasce ho vlákal,

hoc zastreliť sa, bohu vďaka,

to neproboval, nieže chcel;

na život ale zanevrel.“

Ruská nuda je teda strata citu pre zmysel života, dlhodobá kríza zmyslu, keď sa prejeme svetskej prázdnoty, no nenachádzame nijaký pokrm, ktorý by našu dušu zasýtil. V tomto je príbuznou esenciálnej ruskej nudy, ako ju poznáme od Puškina, Dostojevského či Čechova, stredoveká acedia.

Spleen pochádza z gréckeho názvu pre slezinu a vo francúzštine, predovšetkým vďaka Baudelairovi, označuje pocit melancholického smútku, ožívajúceho najmä počas clivých daždivých dní. V jednej z Baudelairových básní s týmto názvom básnik dospieva k rovnakému pocitu nudy zo života ako Puškin, keď sa prirovnáva k bohatému kráľovi, ktorého nič neteší, k mladému starcovi, bezmocnému vládcovi, v ktorého žilách koluje voda podsvetia.

Slovom nuda opisujeme aj krátkodobé pocity, aké zažívame v čakárňach (je príznačné, že tento pocit nudy sa nás zmocňuje uprostred civilizácie, v ľudských priestoroch úradov, čakární a nástupíšť, ale nie v prírode). Je to čas, keď trpne čakáme a ničím sa nezamestnávame a táto nečinnosť vyčerpáva dušu.

Nuda je teda krátkodobá a citeľná, ale aj dlhodobá a často skrytá; môže sa zmocniť trpne čakajúceho, ale aj nahlodať dušu naoko aktívneho človeka. Jej príčinou môže byť nečinnosť, prázdna chvíľa, stereotypná práca, nanútený zvyk, absencia vzruchov, strata duchovných podnetov, nedostatočný cit pre nadosobné hodnoty, únava z pôžitkov, podriadenosť cudzej vôli. V slove nuda sa tak potenciálne skrýva množstvo pojmov a odtieňov tejto malátnosti ducha, líšiacich sa príčinou svojho vzniku i liekom.