Čeština pozná slovo piják – čaju, alkoholu. Slovenčina pozná len pijana alebo kávičkára, ale pre popíjajúceho človeka a toho, kto píjava čaj, nemá výraz. Podobne nemáme ekvivalenty k českému „písmák“ alebo k slovu „čtení“ – pisateľ alebo pisár, respektíve knihy nie sú výstižným ekvivalentom, pretože v nich chýba vyjadrenie vzťahu, vášne, zaujatosti; pisár je remeslo, knihy sú predmety.

Ten, kto denne popíja čaj a popritom si číta a píše, kto má okolo seba vždy veľa dobrého čítania, je v slovenčine tajomný, nepomenovaný, neznámy tvor.