Slovenčina hovorí „chýbaš mi“ alebo „chýba mi šikovnosť“ a prisudzuje tak aktivitu, chýbanie, tomu druhému – z objektu robí subjekt a opačne. V slovenčine tak absentuje to, čo angličtina vyjadruje vo viacerých výrazoch: „I miss something,“„I am lacking something,“„I am short of something“ – teda som to ja, kto pociťuje chýbanie, som to ja, kto nedisponuje určitou vlastnosťou, som to ja, kto túži a kto nesie zodpovednosť za absenciu určitej schopnosti. Zdá sa, akoby sme sa vyviňovali, zbavovali sa zodpovednosti, robili zo seba trpnú obeť. Chýba nám slovo „postrádať“ – a môžeme za to my, nie to slovo.