Nemecké slovo Sehnsucht označuje neuspokojiteľnú túžbu po niečom vzdialenom a nedosiahnuteľnom. V literatúre ho použil Goethe v románe Učňovské roky Wilhelma Meistera a to pôvodne v negatívnom význame. Pre nasledujúcu romantickú generáciu sa stal tento pojem určujúcim a pozitívnym: vznešená túžba vytrhávala ich hrdinov z pasce bežného, spokojného meštiackeho života a viedla ich do neznámych končín za tajomstvom osudu, krásy a lásky, ktoré vyžaruje z diaľok na horizonte. O tejto túžbe však platí, že je neuspokojiteľná a radosť sa v nej vždy mieša s tŕňom smútku – Sehnsucht nemožno uspokojiť a naplniť, jej objekt je vždy vzdialený v ideálnom svete, na horizonte sa pred nami vždy zjaví nový horizont, každá dosiahnutá diaľka je blízkosťou na pozadí nových diaľok, vysnená ideálna žena zostane naveky nedosiahnuteľnou, novalisovská modrá kvetina sa nám vždy zjaví len v záblesku sna, pocitu, extázy.

Zatiaľ čo pre nemeckých a anglických autorov – Novalisa, E.T.A. Hoffmanna, Wordswortha či C. S. Lewisa – ide o ústredný pojem a pocit, ktorý putoval z diela do diela a znepokojoval srdcia ich hrdinov, v iných jazykoch a kultúrach pre tento pojem nenájdeme vhodné slovo, s výnimkou portugalského saudado, ktoré má pevné miesto v portugalskom clivom pohľade cez oceán. Sehnsucht je príbuzným slovom k melanchólii, nostalgii či túžbe, no od všetkých sa zároveň zásadne líši. V češtine mu je najbližšie slovo tesknit, v slovenčine slovo túžba, túžiť. A tak, hoci Sehnsucht znepokojuje, vypĺňa, rozrušuje alebo určuje životy mnohých z nás, nemáme pre tento pocit romantickej túžby slovo, ktoré by ho odlíšilo od všetkých ostatných odtieňov túžby, ktoré možno vyplniť, zavŕšiť či uspokojiť. Sehnsucht je v našich životoch doplnená aj o tento rozmer nepomenovateľnosti, skrytosti a tým pádom aj osamelosti. Je to neviditeľná červená niť vychádzajúca z útrob detstva, ktorá nám v určitých okamihoch dáva poznať tušený tvar labyrintu, ktorý nás obklopuje. Sehnsucht ako slovníkové heslo pre našu kultúru spracoval Štěpán Smolen v monografii Sehnsucht. Úvod k romantické touze, v knihe o jednom pôsobiacom, no neprítomnom slove.