Pod slovom výhľad zahŕňame rôzne druhy pohľadu. Výhľad možno mať z okna bytu, z krovia, z vrcholu kopca alebo z pohybujúceho sa auta. Jestvuje špecifický pocit výhľadu z výšky, ktorý v sebe obsahuje námahu výstupu, osamelosť prekonanej námahy, pohľad do údolí a nížin ľudí, ktorí nikam nešli a od ktorých sme sa odpútali. Tento špecifický zážitok výhľadu, jeho pocity a metafyziku môžeme uzrieť na obraze C. D. Friedricha, pocítiť vo filozofii Friedricha Nietzscheho či Martina Heideggera, alebo sa s ním stretnúť v textoch Františka Švantnera. Ten múdrosť a nadhľad výšok spája so špecifickým druhom pohľadu či výhľadu – je to pohľad od ohňa, ktorí si protagonisti jeho poviedok (Horiaci vrch) rozložili na svojom vyvýšenom stanovisku, z ktorého pozorujú svet a svoje miesto v ňom. Ide teda o špecifický druh výhľadu, v ktorom sa svet zjavuje v určitej perspektíve. Pohľad na oheň, taký zásadný, že mu Gaston Bachelard venoval celú knihu, nemá v slovenčine nielen pomenovanie pre hľadenie doň, ale ani pre jeho zvuk. Pohľad do ohňa pritom nepochybne vzbudzuje určitý pocit. Pohľad od ohňa na šíry svet v diaľke nám opísal František Švantner, aby nám pripomenul, že ide o dôležitý, archetypálny pocit bez ohľadu na to, že preň nepoužívame žiadne slovo.