Slovo rád je v slovenčine archaizmom. Nahrádza sa slovom systém, no rozdiel medzi týmito dvoma slovami je zásadný: rád je prirodzený, daný, samozrejmý, zatiaľ čo systém indikuje umelosť, artificiálnosť, až rigidnosť. Rád má prirodzenú autoritu, zvrchovanosť a zároveň zmysel, na rozdiel od systému, ktorý znamená len usporiadanosť, no bez pridanej hodnoty. Rád je vlastný svetu, bytiu, kozmu, zatiaľ čo systém náleží ľudskému svetu. Systematický neznamená múdry. Politický je systém, avšak nie rád. Zvrchovanosť rádu je aj v tom, že nepozná odvodeniny a prívlastky, na rozdiel od pojmov systematický, systematizovaný, systematizovať, antisystémový, atď. Rád sa nedá ohýbať, stupňovať, napodobňovať. Buď je, alebo nie je.

To, že nám toto slovo chýba (alebo že nám vlastne nechýba), poukazuje na absenciu idealizmu v našej kultúre, na rozdiel od češtiny. Rád prežíva už len ako označenie mníšskeho spoločenstva, a ešte aj v tomto kontexte ho nahrádzame slovom rehoľa, ktoré má rovnaké konotácie striktnosti, absencie, prísnosti, nanúteného poriadku a ochudobnenia, ako slovo systém. Celkom príznačne tak pojem rád náleží ku kresťanskému svetonázoru, ktorý premieňame na systém, na čosi príliš ľudské, vyžadujúce si poslušnosť, usporiadanosť, suchopárnosť. So slovom rád strácame esenciu určitého pohľadu na svet.