Každý deň v týždni má svoj vlastný pocit a svoju farbu, svoje vlastné počasie. O nedeli hovorievame, že je melancholická (Gloomy Sunday), čo pripisujeme nadchádzajúcemu pondelku – jednak nás čaká naša neobľúbená a nehostinná rola povinnosti, poslušnosti a príslušnosti, zároveň sa končí obdobie slobody a my sme konfrontovaní s tým, že sme jej prísľuby nenaplnili a už sa nemôžeme klamať prísľubom zajtrajška. Piatok je koncom pracovného týždňa, netrpezlivo si vyzliekame pracovný plášť a je pred nami prísľub sebarealizácie cez víkend. Takto má každý deň v týždni svoju vlastnú atmosféru, no my pre ne nemáme osobité pojmy. Medzi utorkom, stredou a štvrtkom sú jemné, no citeľné rozdiely, ktoré náš jazyk nezachytáva a nerozoznáva.